Ako prebieha liečba PPP v nemocnici-psychiatrii.

14.12.2017 08:56

Ešte pred tým ako sa naplno pustím do toho že sem budem pridávať moje jedálničky a cvičenie, mám obrovskú potrebu. A to takú že vám napíšem ako to funguje v slovenskom zdravotníctve. Teda čo sa týka liečby poruchy príjmu potravy. Chcem vám napísať ako ten celý proces prebieha. 

 

Začnem teda okresnými psychiatriami, v tomto prípade TT a GA. 

Ak sa niekomu zdôveríte s tým čo sa s vami deje. A bude treba hospitalizácia, a to teda pri PPP treba vždy. Ako prvé vás prevezú na okresnú psychiatriu. 
Tam s vami urobia akési vstupné vyšetrenia, všetky možné odbery a výtery. A potom si budú zapisovať doslovne čo sa s vami deje. Je to niečo ako výsluch. (No z mojej skúsenosti viem že na týchto okresných psychiatria je to úplne bezpredmetné, oni ani len nemajú páru. Pretože sú neni špecializovaný na PPP.) Potom vám klasicky pridelia lôžko a ďalej to už prebieha ako v klasickej nemocnici. S tým rozdielom že vám naordinujú všakovaké psychiatrické lieky aby sa vám akože uľavilo. A samozrejme každý deň máte buď skupinové terapie, (Tam sedíte všetci pacienti v kruhu a rozprávate čo vás trápi. A zase len mám skúsenosť že všetkým pacientom pripadá že PPP je povrchná choroba.) alebo individuálne terapie (Tam ste samé s pani psychiatričkou ktorá sa už viac rozumie vašemu problému, ale v podstate tiež na piču.) 
A dôkazom toho ako sa na okresným psychiatria nerozumejú PPP je to že a síce máte stravu 5x denne, ale nikto nekontroluje či to jete alebo idete neskor vracať. 
Nikto vás v skutočnosti neberie poriadne vážne, pretože okresné psychiatrie sú len akoby prestupná stanica. Nikto vám tam reálne nepomôže. V TT sa aspoň snažia aby to vyzeralo že majú záujem no v GA úplný salám párky. Vy ste tam len na to že čakáte kam vás prevezú ďalej... 
Mňa 1x previezli do Veľkého zálužia. Liečba tam trvá 6 až 7 týždňov. Tak isto vám znova urobia vstupné vyšetrenia a vstupné pohovory o tom čo vám je. Tam už sa tomu rozumia viacej. Je to tam obrovské, strašne veľa pacientov. Ale je to tam aj útulné, pripadala som si tam ako v tábore. Podľa závažnosti ochorenia vás pridelia do skupiny. My PPPčkarky sa radíme podla psychiatrického slengu do hlavičkárov. A spravidla nás dajú vždy do tej NAJŤAŽŠEJ SKUPINY a tou je Cieľ. Táto skupina funguje na každodenných skupinových sedeniach, kde sú prítomné aj psychiatricky 1 až 3. V do obedných hodinách sa rozprávate aký ste mali predošlí deň a rozoberáte ho, potom sem tam niekto prečíta svoj životopis. Tam by ste mali mať napísané v podstate to aký ste mali život a to ako a prečo sa to všetko deje. Životopis sa s pravidla písal po 2 týždňoch v skupine. Páááni ale poviem vám že už samotné písanie je viac ako len náročné, a to nevravím o tom prečítať to nahlas pred úplne cudzími ľuďmi. Moc som sa hanbila. A tento životopis sa tak isto potom rozoberá. Ako aj Dr. aj pacienti v skupine sa vás môžu na všetko opýtať.  
A poobede máte tiež skupinové aktivity už nie sedenia ale robíte všelijaké cvičenia, maľujete , počúvate hudbu, hráte rôzne scénky a pod. tam sa vždy ukáže váš vzorec správania. Potom máte individuálnu terapiu. A tak navečer sa zvyklo ísť na prechádzku do dediny len vaša skupina to mala dovolené a tam samozrejme už bez Dr. 
Každý deň si musíte písať denník, ten večer odovzdáte a ráno vám ho na skupine vrátia. Pani Dr. si ich že vraj čítajú, ale kto vie či by sa im to chcelo. To je asi všetkoo ohľadom skupiny. 
Máte 5x denne stravu. Tam už ale nenapadko sledujú koľko toho zjete. No nikto to do vás netlačí. Každý týždeň sa vážite v spodnom prádle. Čo je dosť deprimujúce. 
V celom areáli platia prísne pravidlá. Je tam viacero budov kde sú porozdeľovaný pacienti netuším však podla čoho to rozdeľujú. A ak bývate v 1 budove nemôžete chodiť do ostatných budov. Tak isto sú vyhradené miesta na fajčenie. Máte rôzne služby vo vašej budove. Nosenie obedov, umývanie, zametanie a pod.  A najprísnejšie pravidlo za ktorého porušenie je vyhodenie s nemocnice je, že sa nesmiete stretávať s opačným pohlavím. Ak by vás načapali na večernej prechádzke s chlapcom okamžite letíte. 
No ako to však býva zakázané ovocie chutí vždy najlepšie. A to bol aj môj prípad keďže som sa tam stretávala sním. <3 No našťastie nás nikto nikdy nevidel. 
A takto nejako to chodí vo VZ.
PEZINOK
To je úplne iná liga, samostatná kategória. Liečba trvá 12 až 13 týždňov. Sú tam 2 oddelenia A a B, ak ste nové ideťe na A a ak budete mať toľko štastia a odhodlania ako ja dostanete sa aj na B. Znova s vami spravia tie všetky vstupné procedúry. No napríklad už vás vážia NAHÉ (teda gaťky  môžete mať.) Váži sa tak isto 1x za týždeň. Hneď pri príchode vám prezrú batožinu pretože nesmiete mať žiadne jedlo ani nič čo by sa im zdalo že môže podporovať vaše PPP. Napr. žiadne peniaze, káva 1x denne, čaj nemôže byť bylinkový, 1x žuvačka za deň a 10 cigariet na deň. A aj tieto veci majú zamknuté a dajú vám ich len na vyžiadanie. 
Na oddelení sú aj pacienti s inými problémami ako PPP, ale my sme prvoradejšie. Ubytujú vás na izbu s názvom POZOROVAČKA. Táto izba má v jednej stene obrovské okno do sesterne, a tým pádom vás 24/7 stále majú pod dohľadom. Vidia všetko. A ak sa im náhodou niečo nezdá zaklopú na okno alebo si vás rovno zavolajú do sesterne či vás vyženú von s izby a prehľadajú ju. Ostatný pacienti majú normálne izby bez okna. Kapacita je cca 25-30 pacientov. Všetci pacienti ktorý netrpia PPP sú pri príchode oboznámený že sme tu mi, TRIPÉČKY. Vysvetlia im tak v skratke naše ochorenie a povedia im čo by nemali robiť (kupovať nám jedlo, dávať nám jedlo, rozprávať sa pred nami o jedle, pýtať sa nás na našu váhu, pýtať sa nás na naše ochorenie, rozoberať pred nami jedlo a chudnutia a tieto veci aby náas to nerozrušovalo, nesmú pred nami jesť a pod. ) A tak isto majú nakázané nás nabonzovať ak by videli niečo čo nesmieme robiť (jesť mimo jedálne, pýtať si jedlo, pýtať si cigarety, čaje, kávu, žuvačky, ak by nás videli zvracať, cvičiť, ak by nás počuli sa navzájom jedna druhu podporovať, ak by nás videli ako opúšťame oddelenie a pod.)
Ste proste pod neustálim dohľadom. 
Každý deň si tak isto treba písať denník. Každý deň sa treba zúčastňovať istých aktivít. Sem patrí ranná rozcvička, autogén, skupinové terapie, individuálne terapie. Náš režim je trochu dosť rozdielny od režimu pacientov s inými problémami. My napríklad prvý mesiac aj viac nesmieme opustiť oddelenie, stále sme zatvorené. Je to veľmi frustrujúce. Pretože ostatný chodia každý deň na prechádzky, chodia do bufetu, sem tam ich pustia do mesta, môžu ísť von aj s návštevou... 
Na WC sa nesmieťe zdržať dlho, a ak idete kakať musíte pískať aby vedeli že nevraciate. Pri tom ako sa sprchujete je s vami vždy sanitárka. 
NO A KONEČNE SA DOSTÁVAME K STRAVOVANIU...
Strava je 6x denne. Je sa v jednéj veľkej spoločnej jedálni kde je aj oddelenie A a B. Všetci pacienti jedia klasicky 4-5 za stolom. No my máme v strede jedálne vyhradený stôl. A tam s nami sedí sestrička, ktorá pozoruje ako jeme a či jeme a čo jeme a proste pozoruje všetko. A všetko si zapisuje do zošita. Je to zo začiatku trápne, no neskôr si zvyknete. Po jedle si musíte ísť sadnúť na pol hodinu do obývačky kde s vami sedí sestrička. Niekedy je to veľmi demotivujúce keď vy už ste v istom stupni pokroku a zjete všetko čo vám dajú. A príde nové dievča ktoré nezje nič a ešte sa na vás pozerá s takým vyčítavým pohľadom...  A vám v momente prestane chutiť. Lebo sa začnete porovnávať, zatúžite znova po tom pocite prázdnosti... 
A VTEDY JE ČAS ÍSŤ NA ODDELENIE B ... 
Ak sa už dostanete na oddelenie B, to najhoršie máte za sebou a môžete si gratulovať. Jasné že je to hrozné opustiť všetkých a všetko na čo ste si za tú dobu zvykli ale pre pokrok ďalej je to nutnosť. Už vám samým by to začalo vadiť byť tam s dievčatami ktoré boli ako vy na začiatku. Porovnávali by ste sa s nimi, chceli by ste s nimi súperiť, chceli by od vás podporu, videli by ste ako podvádzajú, ako sa z toho nechcú dostať, ako všetko bojkotujú, ... A to už je pre vás samotné veľmi demotivujúce a zlé. Preto preloženie na oddelenie B je presne to čo potrebujete. 
Vzhľadov je to to isté ako oddelenie A. Len už môžete ísť na 30 min. denne von, ľudia okolo vás sú  neni o vašom probléme tak dokonale informovaný. Čiže budú pred vami jesť, budú vás ponúkať, budú sa pýtať. V jedálni už nebudete za stolom zo sestričkou, už jej len vždy nahlásite koľko ste toho zjedli. Pribudnú vám dajaké činnosti, môžete chodiť napr. na yógu, na zumbu a iné cvičenia. Proste je to voľnejšie. Ale zasa nie o moc. Stále ste pod dohľadom. Ale už ste na normálnej izbe bez okna do sesterne. Ste odkázané sami na seba. V istom ohľade je to ešte náročnejšie ako na oddelení A. Lebo už je to len o vás. 
 
Tááák to by bolo asi tak v skratke všetko. Snažila som sa to popísať čo najstručnejšie. :) Ale myslím si že niektoré veci som možno aj zabudla. TAK AK BY STE MALI EŠTE NEJAK´é OTÁZKY SMELO MI NAPÍŠTE A JA VÁM NA NE ODPOVIEM. 
PS: Stretla som tam strašne moc dobrých ľudí a s niektorými som v kontakte dodnes.
 
 
 

Prosím zanechajte mi v komentári aj link na Vás

chci tam

Dátum: 30.01.2018 | Vložil: bambi

Jak se tam můžu co nejrychleji dostat? ♥

chcipronejbytdokonalou.blog.cz

Dátum: 30.01.2018 | Vložil: Meh

Tyjo, nikde jsme to neviděla takhle popsané. Já si začínám myslet, že nic jiného než hospitalizace mi nepomůže, no uvidím :)

wolfyproana.blog.cz

Dátum: 15.12.2017 | Vložil: Wolfy

Páni. Tak to je masakr! Musí být naozaj šílené se do takového ústavu dostat. Máš můj velký obdiv, že si to ustála ;) W.

betterslimshady.blog.cz

Dátum: 14.12.2017 | Vložil: that girl they said she's fat

no, dosť zaujímavé, nechcela by som sa tam popravde dostať.. :X toto všetko zažiť, naozaj by som nechcela.

Pridať nový príspevok